Teplická kotlina
Teplická kotlina | |
geomorfologická časť Kráľovohoľských Tatier | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Časť | Kráľovohoľských Tatier |
Hranice | Važecký chrbát, Vikartovská priekopa, Predná hoľa, Kráľova hoľa, Priehyba |
Rieka | Čierny Váh |
Súradnice | 48°58′16″S 20°05′28″V / 48,971°S 20,091°V |
Najnižší bod | severný okraj územia |
- výška | cca 870 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Teplická kotlina je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Zaberá okolie obce Liptovská Teplička v Čiernovážskej doline, na hornom toku Čierneho Váhu.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie leží vo východnej polovici Kráľovohoľských Tatier. Severný okraj vymedzuje tok Čierneho Váhu, ktorý tvorí hranicu s Važeckým chrbátom (podcelkom Kozích chrbtov) a Vikartovskou priekopou (podcelkom Hornádskej kotliny). Východným smerom nadväzuje Predná hoľa, južným Kráľova hoľa a západným Priehyba, všetko geomorfologické časti Nízkych Tatier.[1]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Južná časť kotliny leží v Národnom parku Nízke Tatry, zvyšok územia je súčasťou jeho ochranného pásma. Osobitne chránené lokality sa v tejto časti nevyskytujú.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Kráľovohoľských Tatier zastáva špecifickú pozíciu, nakoľko ide o maloplošnú kotlinu s jediným sídlom a jeho blízkym okolím. Kultúrne a národopisne zaujímavá lokalita si uchovala svoju jedinečnosť, k čomu napomohla odľahlá poloha na konci dlhej doliny Čierneho Váhu. Jedinečné sú okrem folklóru aj svahové pivničky mimo obce na skladovanie zemiakov, ktorých časť je dodnes využívaná. Zaujímavosťou je východným okrajom vedená hranica rozvodia Váhu a Hornádu, ktorý neďaleko pramení.[3]
Kotlinou vedie viacero značených trás, ktoré smerujú na hrebeňom vedúcu červeno značenú Cestu hrdinov SNP. Liptovská Teplička je najvhodnejšie východiskové miesto pre výstup na Kráľovu hoľu z liptovskej strany. Čiernovážskou dolinou vedie vyhľadávaná cyklotrasa.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.