Preskočiť na obsah

Trnavská tabuľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnavská tabuľa
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Stredná časť územia
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Bratislavský
Okresy Trnava, Hlohovec, Piešťany, Galanta, Senec
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Dolnovážska niva, Dudvážska mokraď, Podmalokarpatská pahorkatina, Podunajská rovina, Úľanská mokraď
Mestá Vrbové, Špačince, Trnava, Veľké Kostoľany, Bučany, Blatné
Rieky Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška
Súradnice 48°26′06″S 17°39′07″V / 48,435°S 17,652°V / 48.435; 17.652
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnavská tabuľa[1] je geomorfologická časť Trnavskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá rovinatú oblasť v širšom okolí Trnavy, približne v trojuholníku medzi Sládkovičovom, Šenkvicami a Vrbovým.[3]

Nachádza sa v západnej oblasti Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhovýchodnú polovicu podcelku Trnavská pahorkatina. Na severozápade a západe nadväzuje podcelok časťou Podmalokarpatská pahorkatina, na juhu nadväzuje geomorfologický celok Podunajská rovina a jej časť Úľanská mokraď a na východe Dolnovážska niva a jej časť Dudvážska mokraď.[2] Rovinatú oblasť Podunajskej pahorkatiny z veľkej časti odvodňujú prítoky Dudváhu, v južnej časti aj Čiernej vody a významnými vodnými tokmi tu sú Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička a Holeška.[4]

Trnavská tabuľa zasahuje do Trnavského a Bratislavského kraja a okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany, Galanta a Senec. Z významných sídiel tu leží Trnava, Vrbové, Špačince, Veľké Kostoľany, Bučany, Blatné a okrajovo i Sládkovičovo, Šenkvice a Veľké Úľany.[4] Ide o významnú poľnohospodársku a priemyselnú oblasť so strategickou dopravnou sieťou.

Územím prechádzajú najvýznamnejšie cestné a železničné koridory, vedúce na sever i východ Slovenska. V blízkosti Trnavy sa križuje medzinárodne významná diaľnica D1 z Bratislavy do Trenčína a rýchlostná cesta R1 do Nitry. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cesta I/61 na Považie, južným okrajom vedúca cesta I/62 zo Senca do Serede, cesta I/51 z Trnavy do Senice a cesty II/504, II/560 a II/499, na ktoré sa pripájajú miestne komunikácie, obsluhujúce tunajšie obce. Z juhu na sever prechádza južnou časťou aj významná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa v Trnave pripája trať do Senice i do Serede.[5]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza iba chránený areál Trnavské rybníky.[3][4]

Poľnohospodársky intenzívne využívaná Trnavská tabuľa poskytuje vhodné podmienky na cykloturistiku, nakoľko tu je viacero značených cyklotrás.[6] Turisticky atraktívne je mesto Trnava s množstvom historických budov, no zaujímavé pamiatky sú vo viacerých obciach tejto časti Podunajskej nížiny.[4] Značené turistické trasy tu nie sú.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
  3. a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 73-74, 95-96.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]