Preskočiť na obsah

Tunel Čebrať

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tunel Čebrať
diaľničný tunel
Východný portál tunela (november 2014)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Cesta
Súradnice 49°06′12″S 19°16′43″V / 49,10333°S 19,27861°V / 49.10333; 19.27861
Dĺžka 3 600 m
Počet rúr 2
Začiatok výstavby 11. februára 2014
 - Dátum prerazenia 15. novembra 2022
Správca Národná diaľničná spoločnosť
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tunel Čebrať je slovenský diaľničný dvojrúrový tunel s dĺžkou 3,6 kilometrov vo výstavbe, ktorý sa nachádza na diaľnici D1 na úseku medzi Hubovou a Ivachnovou. Zmluva na výstavbu bola druhou Ficovou vládou podpísaná 7. novembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 11. februára 2014. Oficiálny začiatok razenia tunela sa uskutočnil 19. septembra 2014 osadením sošky sv. Barbory pri východnom portáli. Tunel bol slávnostne prerazený až po vyše 8 rokoch dňa 15. novembra 2022. Po definitívnom odovzdaní do užívania motoristickej verejnosti v plnom profile, ktoré sa očakáva už v roku 2024, bude tretím najdlhším tunelom na Slovensku.[1]

Pôvodné plány a výstavba

[upraviť | upraviť zdroj]

Budovanie diaľničného úseku s tunelom v roku 2015 skomplikovalo málo únosné podložie tunela v kombinácii s rizikom zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli blízko obce Hrboltová. Razenie tunela bolo už po približne 300 metroch vzhľadom na daný problém pozastavené a neskôr, začiatkom roka 2016, bol oficiálne predstavený nový definitívny variant vedenia trasy ako ekonomicky a technicky najvýhodnejšie riešenie vzniknutej situácie.

Rozhodlo sa o posune trasy diaľnice severne mimo zosuvového územia, čo malo za následok omeškanie odovzdania celej stavby do užívania, jej predraženie, ako aj predĺženie tunelových rúr z pôvodných 2 026 metrov až na dĺžku 3 650 metrov.[2][3] Raziace práce v tuneli Čebrať sa síce v auguste 2018 obnovili na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní platného stavebného povolenia. Bez stavebného povolenia bolo razenie tunela možné iba z východného portálu a najviac v rozsahu 3 300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3 600 metrov.

Stavebným povolením, ktoré umožnilo riadne spustenie prác, dlhý čas NDS nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS nedodržala svoj vlastný, už viac krát revidovaný, plán získania územného rozhodnutia do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020, avšak ihneď bolo napadnuté dotknutými stranami. Právoplatné územné rozhodnutie mala NDS k dispozícií od 30. apríla 2020. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia tunela a okolitej diaľnice v lete roku 2022 či v decembri roku 2022, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený v roku 2023, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte nedávnej minulosti NDS prezentovala, bol úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dokončenie stavby sa extrémne omeškalo, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018.

Koncom júla 2020 dosiahli raziace práce métu 2800 metrov vyrazeného tunela. V tuneli Čebrať bolo k tomuto dátumu realizované iba primárne ostenie, pretože realizácia definitívneho, sekundárneho ostenia bola možná až po získaní stavebného povolenia. Primárne ostenie nie je určené na dlhodobú stabilizáciu tunelových rúr a postupne degraduje. Riziká plynúce z tejto skutočnosti sú ubiehajúcimi rokmi čoraz výraznejšie. Prerazenie tunela bez stavebného povolenia nebolo možné, práce bolo potrebné ukončiť dosiahnutím 3 300 metrov vyrazeného tunela. Akékoľvek ďalšie odloženie termínu sprejazdnenia za rok 2023 by znamenalo naviac nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Štátny rozpočet nebol pripravený dokončenie tejto stavby financovať. Prípadný kolaps financovania výstavby z eurofondov, v dôsledku neschopnosti NDS a.s. zabezpečiť sprejazdnenie úseku v beztak výrazne odloženom termíne do konca roku 2023 by tak vyvolal odloženie sprejazdnenia v nepredvídateľnom horizonte.[4][5][6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŠTENCLOVÁ, Eva. Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Pri Ružomberku prerazili tretí najdlhší tunel. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-11-15. Dostupné online [cit. 2022-11-16]. ISSN 1336-197X.
  2. Poznáme nové riešenie problematického tunela Čebrať ! [online]. zilinskedialnice.sk, 2016-01-29. Dostupné online. Archivované 2016-04-13 z originálu.
  3. PAVELEK, Martin. Hrboltovčania komplikujú diaľnicu, hrozí zdržanie. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-22. Dostupné online [cit. 2022-11-16]. ISSN 1335-4418.
  4. Približne 70% z tunela Čebrať už vyrazili | Žijem v Ružomberku [online]. www.zijemvrk.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  5. A.S, Petit Press. Vyrazili už dva kilometre tunela Čebrať [online]. myliptov.sme.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  6. Blíži sa pri Ružomberku prerazenie tunela Čebrať? [online]. Pravda.sk, 2020-07-30, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]