Organizácia Varšavskej zmluvy
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci | |
 | |
| Mapa | |
|---|---|
.svg?lang=sk) | |
| Organizácia Varšavskej zmluvy | |
| Základné informácie | |
| Krátky názov | Varšavská zmluva |
| Motto | „Союз мира и социализма“ |
| Vznik | 14. máj 1955 |
| Zánik | 1. júl 1991 |
| Typ | vojenská aliancia |
| Ústredie | Moskva, Sovietsky zväz |
| Ďalšie informácie | |
| Členstvo |  Sovietsky zväz Východné Nemecko Česko-Slovensko Maďarsko Poľsko Bulharsko Rumunsko Albánsko (odstúpenie v roku 1968) |
Organizácia Varšavskej zmluvy[1] alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt[2][3] bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.[4][5]
Zmluva bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave pod plným názvom „Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou“.[6]
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú.[6] Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade Sovietskeho zväzu a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Budapešti 25. februára 1991 zrušená vojenská organizácia a štruktúry paktu, pričom protokol nadobudol účinnosť 31. marca 1991. Na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe potom 1. júla 1991 členské krajiny rozhodli o rozpustení paktu.[3]
Zúčastnené krajiny
[upraviť | upraviť zdroj]- Zväz sovietskych socialistických republík
Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1961)- Bulharská ľudová republika
- Česko-slovenská republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
- Maďarská ľudová republika
- Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
- Poľská ľudová republika
Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)
.svg?lang=sk){kind=small}
.svg?lang=sk){kind=small}
.svg?lang=sk){kind=small}
.svg?lang=sk){kind=small}
Účel
[upraviť | upraviť zdroj]Formálne to bola reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstúpenie NSR do NATO. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly ZSSR nad Východným blokom.[chýba zdroj].
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe,[chýba zdroj] resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín.
Velenie
[upraviť | upraviť zdroj]Velenie sídlilo v Moskve a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl.
Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR:
- 1955 – 1960: Ivan Stepanovič Konev,
- 1960 – 1967: Andrej Antonovič Grečko,
- 1967 – 1976: Ivan Ignatievič Jakubovskij,
- 1977 – 1986: Viktor Georgijevič Kulikov,
- 1986 – 1991: Nikolaj Vasilievič Ogarkov.
Ozbrojené operácie
[upraviť | upraviť zdroj]Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
[upraviť | upraviť zdroj]Na konci roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Organizácia Varšavskej zmluvy. In: Pyramída.
- ↑ „Varšavský pakt“. In: Slovenské pohľady (Matica slovenská), 1997. Dostupné online [cit. 2023-04-04].
- ↑ a b TASR. Pred 30 rokmi definitívne zanikla Varšavská zmluva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-01. Dostupné online [cit. 2023-04-04].
- ↑ YODER, Amos. Communism in Transition : The End of the Soviet Empires. [s.l.] : Taylor & Francis, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0-8448-1738-5. S. 58.
- ↑ REINALDA, Bob. Routledge History of International Organizations : From 1815 to the Present Day. [s.l.] : Routledge, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-134-02405-6. S. 369.
- ↑ a b Vládna vyhláška č. 45/1955 Zb. o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a ČeskoSlovenskou republikou, dojednanej vo Varšave 14. mája 1955 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1955-08-16, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KUČERA, Jaroslav. Varšavská smlouva. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1976. 182 s.
- VLADIMIROV, S.; TĚPLOV, L.. Varšavská smlouva a NATO. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1980. 233 s.
- PEJČOCH, Ivo, a kol. ČSLA a NLA v rámci Varšavské smlouvy. 1. vyd. Praha : Ministerstvo obrany České republiky, 2014. 102 s. ISBN 978-80-7278-622-0.
- BÍLÝ, Matěj. Varšavská smlouva 1969–1985 : vrchol a cesta k zániku. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2016. 430 s. ISBN 978-80-87912-69-0.
- POVOLNÝ, Daniel. Operace Dunaj : krvavá odpovĕď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968. první. vyd. Praha : Academia, 2018. 455 s. ISBN 978-80-200-2836-5.
- BÍLÝ, Matěj. Varšavská smlouva 1985–1991 : dezintegrace a rozpad. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2021. 510 s. ISBN 978-80-88292-94-4.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy
.svg?lang=sk){kind=small}
