Via Egnatia
Via Egnatia (novogr. Ἐγνατία Ὁδός) bola cesta postavená Rimanmi v 2. storočí pred. Kr. Prechádzala cez rímske provincie Illyricum, Macedónia a Trácia, ktoré sú v dnešnom Albánsku, Severnom Macedónsku, Grécku a v európskej časti Turecka.
Cesta sa začínala v meste Dyrrachium (dnešný Drač) na pobreží Jadranského mora a kopírovala komplikovanú cestu pozdĺž rieky Shkumbini k pohoriu Candaviae a ďalej k Ohridskému jazeru. Potom sa cesta stáčala na juh a prechádzala cez niekoľko vysokohorských priesmykov k severnému pobrežiu Egejského mora k dnešnému mestu Solún. Odtiaľ pokračovala cez Tráciu do mesta Byzantion (neskôr Konštantínopol, dnes Istanbul)[1].
Celková dĺžka cesty bola 1 120 km. Podobne ako ostatné rímske cesty, bola 6 metrov široká a spevnená veľkými polygónovými kamennými doskami alebo hrubou vrstvou piesku[2]. Podľa údajov na zachovaných míľnikov bola počas vlády cisára Trajána uskutočnená veľká rekonštrukcia pre potreby jeho ťaženia do Partskej ríše v roku 113. Počas 5. storočia bola jej západná časť podľa niektorých historikov už takmer nepriechodná.[3] Neskôr bola Via Egnatia kľúčovou cestou Byzantskej ríše. Podľa Prokopiosových záznamov cestu opravil v 6. storočí cisár Justinián I., napriek tomu bola ale spustnutá cesta počas daždivého počasia nepoužiteľná.
V súčasnosti vedie paralelne s historickou cestou moderná Diaľnica A2 a to v úseku od Solúna až k tureckým hraniciam.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TALBERT, Richard J. A.: Barrington atlas of the Greek and Roman world: Map-by-map Directory, s. 749. Princeton University Press, 2000. ISBN 0691049459
- ↑ KOYTCHEVA, Elena: "Logistical problems for the movement of the early crusaders through the Balkans: transport and road systems", s. 54 v Proceedings of the 21st International Congress of Byzantine Studies, ed. Elizabeth Jeffreys. Ashgate Publishing, Ltd, 2006. ISBN 075465740X
- ↑ HALDON, John F.: Warfare, State and Society in the Byzantine World, s. 54. Routledge, 1999. ISBN 1-85728-495-X.
