Vrchárka okrová
| Vrchárka okrová | |
_-_%D0%A1%D0%B8%D0%B1%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%B9%D0%BD_%D1%85%D0%B0%D0%B9%D1%80%D1%83%D1%83%D0%BB%D0%B4%D0%B0%D0%B9_(16435139700).jpg?lang=sk) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Prunella montanella Pallas, 1776 | |
| Synonymá | |
| vrchopenica okrová | |
 Mapa rozšírenia vrchárky okrovej Hniezdiaca, celoročný výskyt
Migrujúca
Nehniezdiaca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Vrchárka okrová alebo vrchopenica okrová[2] (lat. Prunella montanella) je druh spevavca z čeľade vrchárkovité (Prunellidae). Obýva palearktídu, najmä v Ázii, do Európy zasahuje ako hniezdič západnej časti pohoria Ural.[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vrchárka okrová patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná[1], stav drobnej populácie v Európe tvorí 100 – 500 párov.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchárka okrová meria asi 13 – 14,5 cm[5][4] s dĺžkou krídla ♂♂ 70 – 74 cm, ♀♀ 65 – 72,8 cm[6]. Sfarbenie oboch pohlaví je rovnaké, žltý pásik nad okom oddeľuje čierny vrch hlavy a čierne líce. Hrdlo a hruď sú okrové, bez škvŕn. Boky sú žltkasté s hrdzavohnedými škvrnkami.[4] Chrbát je hrdzavohnedý s belavými okrajmi jednotlivých pierok. Mláďatá sú bledšie so škvrnitým bruchom.[6]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Spev je podobný spevu vrchárky modrej, znie hlasnejšie a drsno. Volanie je trojslabičné, hmyz pripomínajúce sirisi alebo ti-ti-ti či si-si-si .[5][7]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchárka okrová bola prvýkrát zaznamená na Slovensku 4. novembra 1994 v meste Rožňava odchytom v záhrade.[3] Nachádza sa v zbierkach Východoslovenského múzea.[8][4] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchárka okrová hniezdi v mesiacoch jún až august vo voľnom zoskupení 4 – 6 párov. V severných oblastiach jej rozšírenia len raz, v južnejších oblastiach dva krát do roka. Znáša 4 – 6 vajec, na ktorých sedí len samička 12 dní.[4]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Počas hniezdenia obýva brezové a vŕbové lesy pri vodách a voľné ihličnaté lesy tajgy ale aj smrekové lesy pohorí. Zimuje v krovinách pri potokoch, niekedy v suchých lesoch a trávnatých svahoch.[4][7]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchárka okrová vyhľadáva potravu na zemi, v jarných mesiacoch sa živý hmyzom, mláďatá kŕmia pandravami chrobákov. Na jeseň konzumuje plody krovín a stromov.[4][7]
Migrácia
[upraviť | upraviť zdroj]Zimuje v Kórei a vo východnej Číne. Do Európy zalieta zriedkavo, najčastejšie do severných a severozápadných oblastí nášho kontinentu.[4]
Významnou udalosťou bol hromadný výskyt vrchárok okrových v októbri 2016 v západnej Európe. Do roku 2015 bolo známych do 32 pozorovaní a v roku 2016 počet záznamov prudko stúpol na 231 z 15 štátov Európy. V tom čase vial neustály východný vietor a nad Škandináviou bola oblasť vysokého tlaku.[9] V neskorých letných mesiacoch boli na Sibíri obrovské lesné požiare a migrujúce vtáky sa pravdepodobne vyhýbali tomuto mraku dymu smerom na západ. Okrem vrchárky okrovej boli v roku 2016 zistené v Európe aj ďalšie extrémne vzácne zálety sibírskych druhy spevavcov, ako kolibiarik žltkastotemenný (Phylloscopus inornatus), kolibiarik bledonohý (Phylloscopus tenellipes) a kolibiarik korunkatý (Phylloscopus coronatus).
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[10]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Sibírske lesy pri Bajkalskom jazere -
Vajce -
Poveternostné podmienky, vietor 1. – 10. októbra 2016 -
Ohne a dym na Sibíri mohli posunúť migráciu vtákov západným smerom, 22.júla 2016 -
Fotodokumentácia výskytu vrchárky okrovej v Anglicku v októbri 2016
.jpg?lang=sk)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 24. marca 2022
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016,2018), rev. 2018-01-27, [cit. 2018-09-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrchárka okrová, s. 456.
- ↑ a b c d e f g h HARVANČÍK, Stanislav; KERESTÚR, Dušan. Spevavce Slovenska vo fotografii. prvé vydanie. vyd. Partizánske : Občianske združenie BIRDPHOTO SLOVAKIA v spolupráci so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko a Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, 2023. 544 s. ISBN 978-80-974464-0-6. Kapitola Vrchárka okrová Prunella montanella, s. 390-391.
- ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ a b c BRAZIL, Mark. Birds of East Asia. London : A & C Black, 2009. 454 s. ISBN 978-0-7136-7040-0.
- ↑ Zoznam pozorovaní vzácnych a zriedkavých druhov vtákov, databázový systém Birding Slovakia [online]. [Cit. 2018-09-10]. Fotodokumentácia odchyteného jedinca. Dostupné online. Archivované 2018-09-11 z originálu.
- ↑ Has the weather played a role in bringing unusual birds to Britain during 2016? | Official blog of the Met Office news team [online]. blog.metoffice.gov.uk, 2016-12-29, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrchárka okrová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vrchárka okrová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas vrchárky okrovej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Prunella montanella na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Prunella montanella na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)