Zmyslové orgány

Zmyslové orgány (lat. organa sensuum) sú špecializované anatomické štruktúry, ktoré poskytujú mozgu informáciu o špecifických zmenách vonkajšieho prostredia. Rôzne živé organizmy môžu mať rôzne anatomicky usporiadané zmyslové orgány, s rôznou citlivosťou a zložitosťou.

Receptory

Základnou jednotkou zmyslových orgánov sú receptory, ktoré sú roztrúsené po celom tele. Delíme ich na:

• Exteroreceptory, tieto prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia. Sú to jednak kožné receptory citlivé na dotyk, tlak, bolesť, teplo a chlad, jednak vlastné zmyslové receptory pre zrak, sluch, čuch a chuť.
• Proprioreceptory informujú o polohe tela v priestore, sú v svaloch, šľachách, kĺbových puzdrach a pod.
• Interoreceptory sú vo vnútorných orgánoch a informujú o vnútornom prostredí (pH, o pomere kyslíka a oxide uhličitom, osmotickom tlaku a iných viscerosenzitívnych podráždeniach).

Ďalšie rozdelenie receptorov:

• mechanoreceptory- vnímaju mechanické podnety napr. tlak, vlnenie(hmat a sluch)
• chemoreceptory-vnímajú chemické podnety (chuť a čuch)
• rádioreceptory-vnímajú rádiové vlny napr. UV žiarenie (zrak)

Receptory sú buď jednoduché voľné nervové zakončenia, alebo sa vytvárajú špeciálne zariadenia s rôzne zložitou stavbou. Každý receptor prijíma iba špecifické podnety (napr. svetlo, farbu). Rozlišujeme receptory všeobecnej citlivosti (tlak, bolesť a pod.) a receptory špeciálnej citlivosti. Senzitívne vnemy zachytené zmyslovými ústrojmi sa vedú dostredivými dráhami do centrálnej nervovej sústavy (CNS) a až tu vzniká pocit, vnem a poznatok.

Zmysly

U človeka rozlišujeme nasledovné zmysly:

• Zrak
• Polohovo rovnovážny (zmysel)
• Sluch
• Čuch
• Chuť
• Hmat

Tieto vnemy registrujú rôzne k tomu prispôsobené bunky až špecializované orgány – napr. oko, vonkajšie, stredné a vnútorné ucho, chuťové poháriky jazyka, senzorické systémy kože, čuchové bunky nosnej sliznice a podobne.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zmyslové orgány