Suchý vrch (Strážovské vrchy)
Suchý vrch | |
vrch | |
Suchý vrch od juhovýchodu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okresy | Bánovce nad Bebravou, Prievidza |
Obce | Kšinná, Liešťany, Rudnianska Lehota |
Časť | Suchý |
Pohorie | Strážovské vrchy |
Podcelok | Nitrické vrchy |
Povodie | Nitra |
Nadmorská výška | 1 027,8 m n. m. |
Súradnice | 48°50′27″S 18°25′09″V / 48,8407°S 18,4191°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po značke z Liešťan |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suchý vrch (1 027,8 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Liešťany, približne 14 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[4] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná, Liešťany a Rudnianska Lehota.[5] Je najvyšším vrchom Nitrických vrchov a je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[4][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Suchý vrch leží v severnej, najvyššej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov a jeho mohutnosť zvýrazňujú susedné, nízko položené kotliny. Hrebeň vedie od Demovca a pokračuje na Rokoš a Jankov vŕšok. Severným smerom leží Okrúhly vrch (914 m n. m.), západným Cvingel (723 m n. m.), južným Čierny vrch (997 m n. m.) a Rokoš (1 010 m n. m.) a východným Lomnický vrch (865 m n. m.). Východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú riečka Radiša, smerujúca do Bebravy. Najbližšími obcami sú Liešťany a Nevidzany na východe a Závada pod Čiernym vrchom na západe.[3]
Geologická stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Geologicky tvorí oblasť budovanú hercýnskym kryštalinikom tatrika, prevažne karbónskeho veku. Tvoria ho hlavne granitoidné horniny (leukokratné granity a apliticko-pegmatitové granity, syntektické granitoidy).[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Suchý vrch s riedkym porastom vo vrcholovej časti umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria a časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik či Biele Karpaty.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke po hlavnom hrebeni:
- z juhu z Rokoša cez Kšiniansku poľanu
- zo severu zo sedla pod Capárkou
- po značke z obce Liešťany
- po značke cez Kšiniansku poľanu:
- z obce Rudnianska Lehota
- z obce Kšinná[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Maheľ, M. (ed.), Kahan, Š., Gross, P., Vaškovský, I. a Salaj, J., 1981: Geologická mapa Strážovských vrchov 1:50 000. GÚDŠ, Bratislava.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Suchý – geomorfologická časť
- Nitrické vrchy – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch