Preskočiť na obsah

Suchý vrch (Strážovské vrchy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suchý vrch
vrch
Suchý vrch od juhovýchodu
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Bánovce nad Bebravou, Prievidza
Obce Kšinná, Liešťany, Rudnianska Lehota
Časť Suchý
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Nitrické vrchy
Povodie Nitra
Nadmorská výška 1 027,8 m n. m.
Súradnice 48°50′27″S 18°25′09″V / 48,8407°S 18,4191°V / 48.8407; 18.4191
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Liešťan
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Suchý vrch (1 027,8 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Liešťany, približne 14 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[3]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[4] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná, Liešťany a Rudnianska Lehota.[5] Je najvyšším vrchom Nitrických vrchov a je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[4][3]

Suchý vrch leží v severnej, najvyššej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov a jeho mohutnosť zvýrazňujú susedné, nízko položené kotliny. Hrebeň vedie od Demovca a pokračuje na Rokoš a Jankov vŕšok. Severným smerom leží Okrúhly vrch (914 m n. m.), západným Cvingel (723 m n. m.), južným Čierny vrch (997 m n. m.) a Rokoš (1 010 m n. m.) a východným Lomnický vrch (865 m n. m.). Východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú riečka Radiša, smerujúca do Bebravy. Najbližšími obcami sú Liešťany a Nevidzany na východe a Závada pod Čiernym vrchom na západe.[3]

Geologická stavba

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky tvorí oblasť budovanú hercýnskym kryštalinikom tatrika, prevažne karbónskeho veku. Tvoria ho hlavne granitoidné horniny (leukokratné granity a apliticko-pegmatitové granity, syntektické granitoidy).[6]

Suchý vrch s riedkym porastom vo vrcholovej časti umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria a časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik či Biele Karpaty.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.
  6. Maheľ, M. (ed.), Kahan, Š., Gross, P., Vaškovský, I. a Salaj, J., 1981: Geologická mapa Strážovských vrchov 1:50 000. GÚDŠ, Bratislava.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]