Preskočiť na obsah

Ostrá Malenica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrá Malenica
vrch
Ostrá Malenica od Slopnej
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Považská Bystrica
Obce Dolný Lieskov, Slopná
Časť Strážov
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Zliechovská hornatina
Povodie Váh
Nadmorská výška 909,2 m n. m.
Súradnice 49°01′19″S 18°24′25″V / 49,022°S 18,4069°V / 49.022; 18.4069
Geologické zloženie dolomit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z obce Slopná
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrá Malenica (909,2 m n. m.[1][2]) je dolomitový vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Slopná, približne 9 km južne od Považskej Bystrice.[3]

Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[4] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obce Slopná, Dolný Lieskov[5] a okrajovo i Beluša[6]. Ostrá Malenica je súčasťou CHKO Strážovské vrchy.[3]

Vrch je súčasťou mohutného masívu na severnom okraji Strážovských vrchov, ktorý dosahuje výškové maximum práve na Ostrej Malenici. Juhozápadne situovaná časť vrcholového hrebeňa sa nazýva Malenica a dosahuje 878 m n. m. Severne nadväzuje Podmanínska pahorkatina, západne Butkovská brázda, ktoré zvýrazňujú mohutnosť lokality. Severným smerom susedí vrch Babie (481 m n. m.) a Prašnica (551 m n. m.), západne leží Butkov (765 m n. m.), južne Rohatá (832 m n. m.) a Dievča (832 m n. m.), východne Svinské chlievy (734 m n. m.) a severovýchodne Tupá Malenica (661 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu a celý jeho masív odvodňujú prítoky riečky Pružinka. Najbližšími sídlami sú severne situovaná obec Slopná a severovýchodne položené Tŕstie, východne sa nachádza Pružina a južným smerom Mojtín.[3]

Tento vrch už v minulosti lákal uznávaných botanikov, medzi nimi Antona Rochela, Karola Brančíka a Jozefa Ľudovíta Holubyho.

Lesný porast pokrýva takmer celý masív, no časť hrebeňa má riedku vegetáciu, umožňujúcu obmedzený výhľad. Juhovýchodným a južným smerom vidieť mnohé vrchy Strážovských vrchov, západne vidieť Biele Karpaty a Javorníky, severným smerom Súľovské vrchy a východným Malú Fatru.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]