Preskočiť na obsah

Zliechovská hornatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zliechovská hornatina
pohorie
Masív Strážova
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Žilinský
Okresy Prievidza, Žilina, Ilava, Bánovce nad Bebravou
Nadradená
jednotka
Strážovské vrchy
Susedné
jednotky
Podmanínska pahorkatina
Trenčianska vrchovina
Nitrianska pahorkatina
Nitrické vrchy
Rudnianska kotlina
Malá Magura
Prievidzská kotlina
Lúčanská Fatra
Rajecká kotlina
Domanižská kotlina
Súľovské skaly
Podradené
jednotky
Basky
Belianska kotlina
Belianska vrchovina
Čičmianska kotlina
Javorinka
Kňaží stôl
Slatinská brázda
Strážov
Temešská vrchovina
Zliechovská kotlina
Súradnice 48°57′20″S 18°28′0″V / 48,95556°S 18,46667°V / 48.95556; 18.46667
Najvyšší bod Strážov[1]
 - výška 1 213 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zliechovská hornatina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Budovaný je horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce.

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria a obklopujú ju tieto podcelky: na severe Podmanínska pahorkatina (podcelok Považského podolia), Súľovské skaly (podcelok Súľovských vrchov), Domanižská a Rajecká kotlina (podcelky Žilinskej kotliny) a Lúčanská Fatra (podcelok Malej Fatry), na východe Prievidzská kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny) a Malá Magura. Na juhu nadväzuje Rudnianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), Nitrické vrchy a Nitrianska pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a na západe Strážovské vrchy pokračujú Trenčianskou vrchovinou.[2]

Geomorfologické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok sa delí na 10 častí:[2]

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a Chráneného vtáčieho územia. Z viacerých chránených území možno spomenúť NPR Strážov a Vápeč, prírodnú rezerváciu Žihľavník a Žrebíky a prírodnú pamiatku Prielom Nitrice a Stará Bebrava.[3]

Centrálna časť Strážovských vrchov s bralnatými lokalitami a sieťou turistických trás je obľúbeným cieľom stredne náročných túr. Oblasť Zliechovskej hornatiny je vyhľadávaná najmä kvôli prírodným krásam viacerých chránených území, historickým i kultúrnym pamiatkám a folklóru. Územím prechádza červeno značená Cesta hrdinov SNP (Trenčianske TepliceStrážovFačkovské sedlo), v trase ktorej vedie Medzinárodná diaľková turistická trasa E8 i Medzinárodná Mariánska turistická trasa.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-06]. Dostupné online.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.