Preskočiť na obsah

Holíč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Holíč pozri Holíč (rozlišovacia stránka).
Holíč
mesto
Námestie mieru s trojičným stĺpom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Skalica
Región Záhorie
Nadmorská výška 185 m n. m.
Súradnice 48°48′44″S 17°09′38″V / 48,812222°S 17,160556°V / 48.812222; 17.160556
Rozloha 34,79 km² (3 479 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 928 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 314,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1205
Primátor Zdenko Čambal[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ 908 51
ŠÚJ 504378
EČV (do r. 2022) SI
Tel. predvoľba +421-34
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Bratislavská 5
908 51 Holíč
E-mailová adresa primator@holic.sk
Telefón 034 / 321 05 11
Fax 034 / 668 22 12
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Holíč
Webová stránka: holic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Holíčan[4]

Holíč je mesto ležiace v okrese Skalica v Trnavskom kraji.

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Česka na Slovensko s hraničným priechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Česku.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

29. augusta, A. Dubčeka, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovateľská, D. Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J. Čabelku, J. J. Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M. Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad, Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Chvojnica, Morava

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Štrkáč, Rybník pri kaštieli, Valša

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu – mladšej kamennej doby. Najdôležitejším archeologickým nálezom (oficiálne nepotvrdeným iba slovenskou archeologickou obcou) v katastrálnom území Holíča je praveký kultový objekt, v ktorom sa našli opracované kamene – megality, ktorých pravosť potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník na megality Charles Tanguy Le Roux. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z bronzovej doby, železnej doby i rímsko-barbarskej doby. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valoch, ale i Velehrade či Starom Meste pri Uherskom Hradišti.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slováci – 93,82 %
  • Česi – 3,68 %
  • Rómovia – 0,99 %
  • Ukrajinci – 0,48 %
  • Maďari – 0,13 %
  • Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • rímski katolíci – 66,35 %
  • bez vyznania – 23,20 %
  • evanjelici a. v. – 6,04 %
  • pravoslávni – 0,67 %
  • grécki katolíci – 0,21 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Loretánska kaplnka, pôvodne gotická rotunda na pôdoryse osemuholníka s polygonálne ukončeným presbytériom z prvej tretiny 15. storočia. Stojí na mieste staršej ranogotickej stavby, ktorá pôvodne slúžila ako farský kostol Holíča. Časť materiálu staršej stavby bola použitá pri stavbe súčasného kostola. V rokoch 1727 – 1779 prešla barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V 70. rokoch 20. storočia prešla obnovou.[6] V súčasnosti je objekt bez vnútorného zariadenia a neprístupný. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi, presbytérium je členené slepými arkádami ukončenými lomeným oblúkom. Kaplnka je ukončená sanktusníkom na kruhovom pôdoryse.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Martina s kláštorom kapucínov, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z rokov 1752 – 1755. Autorom stavby je cisársky staviteľ J. N. Jadot. Kapucínsky kláštor bol zrušený jozefínskymi reformami, od roku 1755 slúžil ako farský kostol, v súčasnosti ho spravujú premonštráti. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariedenie kostola je barokovo-klasicistické z doby vzniku stavby.[7] Fasády kostola sú jednoduché so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je ukončené trojuholníkovým štítom s kazulovým oknom so šambránou. Kláštor je švorkrídlová dvojpodlažná stavba s centrálnym rajským dvorom. Jej fasády sú horizontálne členené kordónovou rímsou a oknami s jednoduchými šambránami.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1787 – 1788. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Zariedenie kostola vzniklo podľa návrhu Karla von Berteleho v roku 1888. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár s obrazom Kristus na Olivovej hore. Krstiteľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia.[8] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a stredným rizalitom s pásovaním. Okná so šambránami sú segmentovo ukončené s klenákmi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s vročením 1788, z ktorého vyrastá veža s barokovou helmicou.
  • Kaplnka sv. Floriána, baroková stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku 1762.[9] Nachádza sa v areáli cintorína. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Strecha je ukončená dvojstupňovým šesťuholníkovým sanktusníkom.

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Holíčsky kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1736 – 1762. Stojí na mieste pôvodne stredovekého vodného hradu, ktorý vznikol pravdepodobne už v druhej polovici 12. storočia. Pôvodný objekt bol prestavaný na opevnený palác v období gotiky, kedy patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V 15. storočí bol objekt novo opevnený a v období renesancie, po roku 1678 bol výrazne prestavaný doplnením o protiturecké hviezdicové opevnenie s kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Do súčasnej podoby sa dostal po roku 1736, kedy patril Habsburgovcom. Autormi stavby sú poprední rakúski architekti pôsobiaci na cisárskom dvore, F. A. Hillebrandt, J. N. Jadot, J. B. Chamant. Neskorobaroková stavba je umiestnená do stredu renesančného opevnenia. Stavbe dominuje východne orientované nádvorie, cour d'honneur.[10] V interiéri sa po devastácii v druhej polovici 20. storočia dochovala iba kaplnka a čínska sála s dochovanými koženými tapetami.[11] Fasády sú členené v parteri horizontálnym pásovaním, na poschodiach vysokým pilastrovým rádom. Stredný rizalit je z oboch strán ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sú umiestnené hodiny.
  • Trojičný stĺp, neoklasicistické súsošie z roku 1901. Obnovou prešiel v roku 1988.[12]
  • Veterný mlyn, technická pamiatka, kamenná trojpodlažná stavba na pôdoryse kruhu z 80. rokov 19. storočia. Ide údajne o jediný zachovaný historický veterný mlyn na Slovensku. Vybudoval ho stolársky majster pôvodom z Jevíčka František Sláma. Využíval sa do roku 1926. V roku 1970 prešiel obnovou.[13] Mlyn má kamenné neomietané fasády, ukončený je kupolovitou strechou.
  • Holíčska manufaktúra na výrobu fajansy, komplex dvoch protiľahlých dvojpodlažných jednotraktových barokových objektov na pôdoryse písmena U z rokov 1745 – 1762.[14] Manufaktúru založil František Štefan Lotrinský na mieste habánskych keramických dielní. V rokoch 1783 – 1791 boli objekty rozšírené o bočné jednopodlažné krídla. Výroba bola v týchto objektoch ukončená v roku 1836, keď boli stavby adaptované na kasíno. V súčasnosti je časť objektov využívaná pre potreby mestského úradu a ZUŠ.[15] Fasády objektov majú v parteri segmentovo ukončené okná so šambránami. Obe stavby majú centrálny rizalit so vstupnou bránou ukončený polkruhovou atikou, na jednej strane s terčíkom, na druhej s hodinami.
  • Múzeum Keramiky
  • DUALIT – producent SK scény
  • Čavalenky
  • Junior Monda
  • Školský park
  • Park na námestí

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zámocké štvrtky v Holíčskom kaštieli
  • Holíčsky jarmok
  • Tradície bez hraníc na holíčskom kaštieli
  • Letecko modelársky deň
  • Cibuľa fest – festival
  • Stavanie Májky s Májovankou na Námestí mieru
  • Medzinárodný festival dychových hudieb "Z oboch brehú Moravy"
  • Spojená škola
  • Základná škola Školská 2
  • Základná škola Bernolákova 5

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Eissmann Automotive Slovensko, s. r. o.
  • Fortaco s. r. o.
  • Športovo-strelecký klub Wywar Holíč
  • futbalový klub TJ Iskra Holíč
  • AK Junior Holíč – atletický klub/2ZŠ Holíč
  • MŠK BO Holíč – basketbalový klub
  • Športovo Strelecký klub 77 beta
  • Šachový klub Holíč
  • Boxový klub Box Club Holíč
  • Športový Klub Lúčky Holíč

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Holíčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Gotický kostol Božského srdca Ježišovho [online]. Oficiálne stránky mesta Holíč. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  6. Holíč - loretánska kaplnka [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Kostol a kláštor kapucínov [online]. Oficiálne stránky mesta Holíč. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  8. Holíč - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Holíč [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Holíčsky zámok [online]. Oficiálne stránky mesta Holíč. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Holíč - veterný mlyn [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Komplex manufaktúrnych budov [online]. Oficiálne stránky mesta Holíč. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  16. MESTO HOLÍČ. Mesto odovzdalo tradičné ocenenia [online]. www.holic.sk, [cit. 2018-08-13]. Dostupné online. Archivované 2018-08-13 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holíč
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Holíč

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]