Lazany (Kláštor pod Znievom)
| Lazany | |
| miestna časť Kláštora pod Znievom | |
 Šafranícky dom
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Časti | Vysoká, Pod skalou [1] |
| Vodný tok | Vríca |
| Súradnice | 48°58′43″S 18°47′51″V / 48,978498°S 18,797517°V |
| Najvyšší bod | Hnilická Kýčera |
| - výška | 1 217,6 m n. m. |
| - súradnice | 49°01′36″S 18°44′25″V / 49,026667°S 18,740278°V |
| Rozloha | 11,47 km² (1 147 ha) |
| Obyvateľstvo | 304 (1970) [1] |
| Hustota | 26,5 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1252 |
| PSČ | 038 43 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lazany sú pôvodne samostatná obec v okrese Martin. V roku 1971 boli zlúčené so susednou obcou Kláštor pod Znievom.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Turčianskej kotliny, severozápadne od centra Kláštora pod Znievom, v údolí potoka Vríca na juhovýchodnom úpätí Malej Fatry. Kataster bývalej obce sa nachádza v rozmedzí nadmorských výšok 478 – 1 217 m n. m., pričom stred obce sa nachádzal v nadmorskej výške 515 m n. m. [1]
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Kataster bývalej obce tvoria druhohorné naplaveniny potoka Vríca, tvoriace mohutný náplavový kužeľ. Úpätia malej Fatry porastajú bučiny, jedľobučiny a vo vrcholových častiach smrečiny. Pôdy tvoria rendziny, pararendziny a hnedé lesné pôdy.[1]
V roku 1899 našiel lekár a učiteľ na miestnom gymnáziu Imrich Matej Korauš v chotári Lazian 19 kusov meteoritov, z nich najťažší vážil „viac centov“ a druhý najťažší 4,5 kg. Podľa záznamu meteority odovzdal SNM v Martine,[2] no v roku 2014 už sa uvádzajú ako stratené.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1252 ako Terra quique villarum, vtedy patrila prepoštstvu v Kláštore pod Znievom. V roku 1715 mala 21 domácností, v roku 1785 48 domov a 405 obyvateľov, 1828 54 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, známi boli ako olejkári a šafraníci.[1] Po objavení zlata v Kremnických vrchoch začali horný Turiec osídľovať rodiny nemeckých banských úradníkov a robotníkov, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Lazanoch. Po druhej svetovej vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a s ňou aj tá časť z Lazian (dobrým príkladom tohto vysídľovania je obec Hadviga, ktorá kvôli nemu prakticky zanikla). Možno tu nájsť niekoľko zachovalých objektov ľudovej architektúry. V roku 1958 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo.[1]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Šafranícky dom, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z konca 18. storočia.[4] Dom patril bohatej rodine Országhovcov, šafraníkov a kupcov. Vznikol spojením dvoch domov, ktoré získali jednotnú klasicistickú fasádu v prvej polovici 19. storočia. Objekt má dva oblúkové vstupy so šambránami. Fasáda je vertikálne členená rustikou, okná majú profilované šambrány.[5]
- Kaplnka sv. Jozefa, jednopriestorová stavba s polygonálne ukončeným záverom z roku 1826.[6] Kaplnka má neogoticky upravené fasády. Nárožia sú zvýraznené kvádrovaním, ktoré je ukončené vežicami, portál je riešený ako lomená oblúk s profilovanou šambránou. Okná sú tiež ukončené lomeným oblúkom.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Országh, (* 1816 – † 1888), rímskokatolícky kňaz
- Gabriel Volko (* 1873 – † 1960), obchodník, verejný činiteľ, politik HSĽS
- Juraj Tatár (* 1894 – † 1980), matematik, fyzik a pedagóg.
- Juraj Krutek, (* 1904 – † 1981), akademický maliar
- Albert Pavol Mamatej, (* 1870 – † 1923), slovenský exilový politik
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Bývalá hasičská zbrojnica -
Bývalá hasičská zbrojnica, detail pamätnej tabule
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Turistická mapa Malá Fatra, Veľká Fatra
- Peter Podolák Turiec
- 970 Kláštor pod Znievom. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-05-29]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
- ↑ KORAUŠ, Imrich Matej. Meteority. Sborník Musealnej slovenskej spoločnosti, február 1900, roč. 3, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1337-8651.
- ↑ Tóth, Juraj. Slovenské meteority a bolidy - historické záznamy. Esemestník, 2014, roč. 3, čís. 1, s. 19. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1338-7189.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Remeselnícky dom - šafranícky. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 383 – 384.
- ↑ Kláštor pod Znievom. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová, Ján Zachar. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 341.
.jpg){kind=link}