Ludrová
Ludrová | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Ružomberok |
Región | Liptov |
Vodný tok | Ludrovčanka |
Nadmorská výška | 560 m n. m. |
Súradnice | 49°02′50″S 19°19′57″V / 49,0472°S 19,3326°V |
Rozloha | 5,34 km² (534 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 981 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 183,71 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1376 |
Starosta | Peter Slimák[3] (nezávislý) |
PSČ | 034 71 |
ŠÚJ | 510823 |
EČV (do r. 2022) | RK |
Tel. predvoľba | +421-44 |
Adresa obecného úradu |
Ludrová 239 |
Telefón | +421 44 4352189 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Ludrová | |
Webová stránka: ludrova.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Geografická poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.
Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.
Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.
Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).
Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.
Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Kút, dvojloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z poslednej tretiny 13. storočia.[4] Kostol sa nachádza v opevnenom areáli medzi poľami, mimo obce. Nakoľko ide o staré patrocínium a v objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni zo severnej strany. Najstaršie architektonické prvka kostola sa nachádzajú vo svätyni, štrbinové okno na východnej stene, južné okno s polkruhovým ukončením a jednoduché rebrá klenby s klinovým profilom. V prvej polovici 15. storočia bolo presbytérium a čiastočne aj exteriér doplnený o hodnotné nástenné maľby. Zobrazujú Christologický cyklus na 34 obrazoch. Ide o celkovo najrozsiahlejší dochovaný súbor s touto tématikou na Slovensku. Nachádza sa ta napríklad neobvyklý výjav Obesenie Judáša.[5] Prestavba kostola bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia, kedy bola postavená južná bočná loď a veža kostola na západnej strane. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový hlavný vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. V rokoch 1617-1679 bol kostol evanjelický. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej nárožiach. Z tohto obdobia pochádza aj obranný múr, ktorý bol v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle. Na kovanej bráne sa nachádzajú iniciály donátorov Mórica a Petronely Rakovských. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená šindľovým ihlancom. Kostol je dnes súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.
-
Kostol Všetkých svätých
-
Víťazný oblúk
-
Fresková maľba
-
Pôvodný gotický oltár z Ludrovej
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová klasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z toku 1825.[6] Kostol má segmentovo ukončené okná. Priečelie je členené lizénami a oknami s dekoratívnymi šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
-
Klasicistický kostol Všetkých svätých
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]V Ludrovej sa pravidelne koná:
- Memoriál Viktora Močáryho,
- Gazdovská veselica - ľudová zábava v krojoch,
- Mitrove dni - jarmoky a zábava,
- Trojkráľový výstup na vrch Ostrô.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Travertín s.r.o.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]- Obecný športový klub Ludrová (OŠK Ludrová)
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ladislav Dutka (* 1912 – † 1996), pedagóg a fyzik
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Ludrová-Kút [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludrová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil gotického kostola