Bátovce
Bátovce | |
obec | |
Kostol sv. Martina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Levice |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 224 m n. m. |
Súradnice | 48°17′28″S 18°44′42″V / 48,291111°S 18,745000°V |
Rozloha | 31,63 km² (3 163 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 189 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 37,59 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1037/1320 |
Starosta | Peter Burčo[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 935 03 |
ŠÚJ | 502057 |
EČV (do r. 2022) | LV |
Tel. predvoľba | +421-36 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 2 935 03 Bátovce |
E-mailová adresa | ocubatovce@stonline.sk |
Telefón | 639 41 01, 639 41 02 |
Fax | 639 41 02 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Bátovce | |
Webová stránka: batovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bátovce sú obec na Slovensku v okrese Levice. V rokoch 1780 – 1922 boli Bátovce sídlom Bátovského okresu v Hontianskej župe.[4][5] Obci sa hovorí aj „mesto kráľovien“.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé písomné zmienky o Bátovciach pochádzajú zo stredovekých falzifikátov z rokov 1037 a 1086, kde sa uvádzajú ako tribuna de Foro Regine, resp. de Mercatu Regine, teda ako miesto trhu kráľovnej. Prvá hodnoverná zmienka o obci je však až z roku 1267, keď sa spomína pod názvom Bat. V tomto období pravdepodobne slovanskú obec osídľujú nemeckí kolonisti. V rokoch 1543 až 1848 patrili Bátovce levickému hradnému panstvu. Od roku 1611 je v Bátovciach doložená existencia cechov. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 97 domácností. Pošta bola v prevádzke od roku 1828. V roku 1852 navštívila Bátovce česká spisovateľka Božena Němcová. Počas Bachovho absolutizmu sa stali sídlom berného úradu a okresného súdu s pozemkovou knihou až do roku 1878. V novembri 1938 po pričlenení Levíc k Maďarsku, bol do Bátoviec evakuovaný berný úrad, ktorý tu sídlil až do roku 1940. V roku 1943 bola k Bátovciam pričlenená obec Jalakšová, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1381. Známa vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná v roku 1968.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Martina, pôvodne románska stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prvej polovice 13. storočia. Z románskej etapy sa dochovali po četných prestavbách len obvodové múry lode. V druhej polovici 15. či na začiatku 16. storočia bol neskorogoticky upravený, bola vybudovaná nová predstavaná veža. Z gotického obdobia sa dochovali dva portály, západný a južný. Neskorobarokovo bol kostol prestavaný okolo roku 1730, v romto období vznikla dnešná segmentová svätyňa. Kostol bol obnovovaný v rokoch 2008-2009.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, okná majú nadokenné klenáky. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Martina
-
Veža katolíckeho kostola
-
Gotické portály
- Evanjelický kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1873. Kostol bol postavený podľa projektu A. Benku. Upravovaný bol v rokoch 1905 a 1933. V interiéri sa nachádza typická protestantská empora, zaklenutý je krížovou klenbou. Na neogotickom oltári sa nachádza centrálny obraz Nanebovstúpenie Krista od P. M. Bohúňa z roku 1873. Kazateľnica je tiež neogotická, z roku 1875. Krstiteľnica je ešte klasicistická z roku 1780.[7] Fasády kostola v duchu neogotiky sú členené opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Zemianska kúria, pôvodne gotická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 15. storočia.[8] Kúria je štvortraktová, okná majú profilované šambrány.
-
Evanjelický kostol
-
Detail neogotického portálu
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár , spisovateľ a prekladateľ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b História obce [online]. Bátovce: Obecný úrad, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Architektonické štúdio Atrium. Územný plán obce Bátovce [online]. uzemneplany.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Bátovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Bátovce - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bátovce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk– profil románskeho kostola