Eisenstadt
Eisenstadt | ||
mesto | ||
Pohľad na centrum mesta
| ||
|
||
Štát | Rakúsko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Burgenland | |
Okres | štatutárne mesto | |
Nadmorská výška | 182 m n. m. | |
Súradnice | 47°50′44″S 16°31′08″V / 47,84556°S 16,51889°V | |
Rozloha | 42,91 km² (4 291 ha) | |
Obyvateľstvo | 12 798 (1.4.2009) | |
Hustota | 298,25 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 7000 | |
Telefónna predvoľba | 02682 | |
EČV | E | |
Poloha mesta v rámci Rakúska
| ||
Webová stránka: www.eisenstadt.at | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Eisenstadt (slov. aj slovin. Železno, maď. Kismarton, chorv. Željezno, lat. Castrum Ferrum) je hlavné mesto spolkovej krajiny Burgenland, je zároveň štatutárnym aj okresným mestom okresu Eisenstadt-okolie. Súčasne je Eisenstadt aj najmenším hlavným mestom spolkovej krajiny v Rakúsku s 13 tisíc obyvateľmi.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný názov mesta, znamenajúci "Železné Mesto", sa prvýkrát objavuje v roku 1118 po latinsky ako "castrum ferrum" a odkazuje na banícku tradíciu a obchodovanie s kovmi v oblasti. Prvá písomná zmienka o meste sa objavuje v roku 1264 ako "minor Mortin", z maďarského názvu, Kismarton, ktorý odkazuje na svätého Martina, patróna hlavného kostola v meste.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto Eisenstadt leží pri južnom výbežku Litavských vrchov (Leithagebirge), na rieke Wulka asi 15 km pred jej ústím do Neziderského jazera a približne 12 km od hraníc s Maďarskom. V rámci Burgenlandu leží v jeho severnej, nížinatej časti, mesto je skoro úplne obklopené „svojim“ okresom Eisenstadt-okolie, ale malý kus jeho územia susedí so spolkovou krajinou Dolné Rakúsko.
Mesto sa nachádza asi 12 km západne od Neziderského jazera a asi 54 km juhovýchodne od Viedne.
Klimatické podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Dlhodobá priemerná ročná teplota (v rozmedzí rokov 1961 až 1990) bola 10,4 °C. Priemerná ročná teplota za rok 2007 bola 11,8 °C.
Priemerný ročný úhrn zrážok (v rozmedzí rokov 1961 – 1991) bol 589 mm.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie mesta bolo obývané už v halštatskej dobe. Neskôr územie osídlili Kelti a Rimania. Po nich prišli na toto územie Germáni a Huni.
Asi okolo roku 800, v čase vlády Karola Veľkého začala kolonizácia územia Bavormi.
Zmienka o Eisenstadte sa prvýkrát objavila okolo roku 1118 ako "castrum ferrum".
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264 ako "minor Mortin" (v maďarskom preklade "Kismarton").
V roku 1373 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rytierskeho rodu Kanizsai. Z tohto obdobia pochádza názov "Eysenstat" (silný, železo, preto Eisenstadt).
V roku 1388 Eisenstadt získalo právo usporadúvať trhy a v roku 1445 získal rozvíjajúce sa trhové mestečko habsburský arcivojvoda Albrecht VI. Habsburský (brat cisára Fridricha III. a strýko Maxmiliána I.) a Eisenstadt tak zostal habsburským majetkom po ďalších takmer 200 rokov.
V roku 1622 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rodu Esterházy.
Dňa 26. októbra 1648 sa Eisenstadt na základe rozhodnutia rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III stal slobodným kráľovským mestom.
Eisenstadt je spájaný s menom hudobného skladateľa Josepha Haydna, ktorý od roku 1761 pôsobil u Esterházyovcov ako kapelník a vedúci zboru. Jeho nástupcom bol Johann Nepomuk Hummel a vystriedali sa tu aj ďalší geniálni hudobní skladatelia, napr. Ludwig van Beethoven či Franz Liszt, ktorý sa narodil v obci Raiding, južne od mesta.
Eisenstadt patril spolu s celou spolkovou krajinou Burgenland do roku 1920/21 do Šopronskej župy (Uhorsko). Po skončení vojny, bola dňa 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku po tvrdých vyjednávaniach podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska. Mesto patrí od roku 1921 do rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Hlavným mestom spolkovej krajiny Burgenland sa Eisenstadt stal 25. apríla 1925.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Zámok Esterházy
[upraviť | upraviť zdroj]Je najvýznamnejšou pamiatkou mesta. Pôvodne vybudovaný hrad v gotickom štýle (1364) rodom Kanizsai, bol v druhej polovici 17. storočia prebudovaný na pôvabný barokový zámok. Klasicistickými úpravami prešiel zámok koncom 18. storočia. Dnes v dvoch tretinách všetkých priestorov sídli spolková vláda spolkovej krajiny Burgenland. Zvyšok zámku si je možné prehliadnuť počas organizovaných prehliadok.
Haydnova sála
[upraviť | upraviť zdroj]Dominanta zámku Esterházy nachádzajúca sa v pravej časti zámku, kde hudobný skladateľ Joseph Haydn dirigoval zámocký orchester. Sála je veľmi bohato vyzdobená freskami a má vynikajúcu akustiku.
Zámocký park
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne barokový park sa v roku 1880 zmenil na anglický park.
Múzeum – Joseph Haydn Museum
[upraviť | upraviť zdroj]Na Haydngasse sa nachádza dom, v ktorom je zriadené múzeum. Tu Joseph Haydn žil a pracoval počas svojho pobytu v Eisenstadte. V blízkosti sa nachádza Haydnova bylinková záhradka
Bergkirche
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol s pozostatkami Josepha Haydna – Haydn Mausoleum
Štatistické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Eisenstadt je najväčšie mesto Burgenlandu. V roku 2008 na jeho území žilo 12 562 obyvateľov. Rozloha katastra mesta je 43 km², hustota zaľudnenia je najvyššia v rámci Burgenlandu – 293 obyvateľov/1 km².
Štatistické údaje [1]
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Joseph Haydn (* 1732 – † 1809), rakúsky hudobný skladateľ
- Ignaz Josef Pleyel (* 1757 – † 1831), francúzsky skladateľ a dirigent rakúskeho pôvodu
- Johann Nepomuk Hummel (* 1778 – † 1837), rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník, pedagóg
- Leopold Löw (* 1811 – † 1875), uhorský rabín
- Robert Musil (* 1880 – † 1942), rakúsky románopisec, dramatik a esejista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Bad Kissingen, Nemecko
- Colmar, Francúzsko
- Lignano Sabbiadoro, Taliansko
- Sanuki, Japonsko
- Šopron, Maďarsko
- Viedeň, Rakúsko
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Zámocký park
-
Bergkirche
-
Haydngasse
-
Zámok Esterházy – Haydnova sála
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eisenstadt